V tomto duchu bude informovať aj žiadateľov o takýto zápis, na potrebu čoho upozornil generálny prokurátor. Ministerstvo vnútra podľa súčasného právneho stavu nemôže zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí do osobitnej matriky ako manželstvo. Rezort pri posudzovaní konkrétneho podania vychádza  z Ústavy Slovenskej republiky, zákona o rodine, zákona o matrikách, ako aj zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z práva Európskej únie.

Základným východiskom je princíp legality výkonu verejnej moci zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa neho môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Tento princíp určuje rámec výkonu pôsobnosti každého orgánu verejnej moci. Ministerstvo vnútra preto môže pri vedení osobitnej matriky vykonávať len také úkony, pre ktoré existuje dostatočný právny základ v platnom právnom poriadku.

Pri posudzovaní veci je nevyhnutné vychádzať aj z čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je manželstvo jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Ide o normu ústavnej sily, ktorá je bezprostredne záväzná pre všetky orgány verejnej moci. Jej obsah nemožno meniť ani rozširovať prostredníctvom správnej alebo evidenčnej praxe.

Na túto ústavnú úpravu nadväzuje § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý manželstvo vymedzuje ako zväzok muža a ženy. 

Ministerstvo vnútra je pri výkone matričnej agendy týmto právnym vymedzením viazané. Nemá právomoc prostredníctvom zápisu do osobitnej matriky priznať určitému právnemu vzťahu status manželstva, pokiaľ tento vzťah nespĺňa definičné znaky manželstva ustanovené slovenským právom.

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že predmetný zväzok bol platne uzavretý podľa právneho poriadku iného štátu.

Zápis do osobitnej matriky nemožno chápať ako čisto technický alebo mechanický úkon, pri ktorom sa bez ďalšieho prevezmú údaje uvedené v cudzej verejnej listine. 

Samotná existencia cudzej verejnej listiny nezakladá právny nárok na vykonanie akéhokoľvek zápisu do slovenských verejných evidencií. Cudzia verejná listina preukazuje skutočnosti, ktoré sú v nej osvedčené, nemôže však sama osebe rozšíriť právomoc orgánu verejnej moci SR ani založiť právny status, ktorý slovenský právny poriadok v požadovanej podobe neumožňuje evidovať.

Ministerstvo vnútra si zároveň plne uvedomuje povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii vrátane zásady prednosti práva Európskej únie a záväznosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

V tejto oblasti je však potrebné rozlišovať medzi vnútroštátnou právnou úpravou samotného statusového inštitútu manželstva a povinnosťami členského štátu, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní práv garantovaných právom Európskej únie, najmä v súvislosti so slobodou pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.

Podľa čl. 5 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii koná Európska únia iba v medziach právomocí, ktoré jej členské štáty zverili v zmluvách. Rodinný stav a podmienky uzavretia manželstva pritom naďalej patria v zásade do právomoci členských štátov. 

Právo Európskej únie môže členskému štátu ukladať povinnosť uznať určitý rodinný vzťah napríklad na účely zabezpečenia slobody pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Takéto účelové uznanie však nezakladá povinnosť vykonať zápis do osobitnej matriky v právnej kategórii manželstva.

Toto rozlišovanie  je významné aj z pohľadu čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého Európska únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných štruktúrach.

Bez ohľadu na právne a spoločenské diskusie o rozsahu právnych účinkov zväzkov osôb rovnakého pohlavia je MV SR  ako orgán výkonnej moci povinné vychádzať z právneho stavu účinného v čase rozhodovania a rešpektovať ústavné a zákonné medze svojej pôsobnosti. Jeho aplikačná či evidenčná činnosť nemôže nahrádzať rozhodnutia zákonodarcu či ústavodarcu. Je to totiž nezlučiteľné s princípom deľby moci a predovšetkým s princípom legality výkonu verejnej moci podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

„Ako minister vnútra som pri výkone svojej pôsobnosti viazaný Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi. Ministerstvo nemôže administratívnym postupom prekročiť hranice právomoci, ktoré orgánom výkonnej moci ustanovil ústavodarca a zákonodarca. Nemôžeme svojím rozhodnutím vytvárať nový právny status ani nahrádzať rozhodovanie Národnej rady Slovenskej republiky,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.