Našu planétu sme znovu preťažili. Overshoot Day – deň, kedy dopyt a spotreba prírodných zdrojov ľudstva prevyšuje schopnosť Zeme ich dodávať alebo regenerovať v danom roku, pripadol tentoraz na 30. júla. Od tohto dátumu žijeme do konca roka na ekologický dlh. Začíname spotrebúvať ekologické zdroje, čím prehlbujeme klimatické narušenie, stratu biodiverzity a globálnu nerovnosť. Ľudstvo teda v súčasnosti využíva prírodu o 73 % rýchlejšie, ako sa ekosystémy dokážu obnoviť, čo je ekvivalent života z 1,73 planéty.

Deň preťaženia Zeme (OverShoot Day) je dôležitou pripomienkou toho, ako rýchlo vyčerpávame prírodné zdroje a zaťažujeme našu planétu. Tento deň, ktorý každoročne vypočítava medzinárodná organizácia pre udržateľnosť Global Footprint Network (GFN), vlani pripadol na 24. júla. Iniciatíva uvádza, že posun o osem dní neskôr spôsobila najmä aktualizácia údajov a predovšetkým prehodnotenie schopnosti oceánov absorbovať uhlík.

Jedna planéta nám nestačí

Svetový deň ekologického dlhu nám ukazuje, že využívame zdroje oveľa rýchlejšie, ako ich samotný ekosystém dokáže obnoviť – v podstate žijeme, akoby sme mali k dispozícii 1,73-násobok našej planéty.

„Toto prekročenie rovnováhy je možné preto, že ľudia môžu brať viac, ako sa obnovuje, čím sa vyčerpáva prírodný kapitál. Takéto nadmerné používanie ohrozuje bezpečnosť zdrojov. Dôsledky nadmerného ekologického míňania sa prejavujú odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity a hromadením oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie k častejším extrémnym výkyvom počasia a zníženiu produkcie potravín,“ uvádzajú vo svojej správe odborníci.

image.png

Každá krajina má vlastný „Overshoot day“

Hoci spomínaný deň, kedy prečerpáme zdroje planéty na daný rok, sa už desaťročie drží približne v rovnakých dátumoch, nie je na tom veľa pozitívneho. Od tohto dátumu po zvyšok roka ľudstvo žije na dlh, teda z nadmerného využívania, ktoré ďalej vyčerpáva biosféru. Odborníci sa zhodujú, že aj napriek tomu, že je dátum stabilný, tlak na planétu sa neustále zvyšuje a škody sa časom hromadia. V roku 1971 to bol 25. december. V roku 2024 to bol 1. august. Čím skorší dátum, tým väčšia je ekologická záťaž. Navyše, veľké rozdiely sú aj naprieč krajinami. Napríklad, ak by všetci ľudia žili ako priemerný obyvateľ Kataru, zdroje by sa vyčerpali už 4. februára. Na Slovensku sme tieto zdroje minuli 7. mája, pričom minulý rok to bolo o 3 dni neskôr – 10. mája. Susedné Česko má podľa údajov tento deň stanovený na 11. apríla, Poľsko na 28. apríla a Maďarsko na 24. júna. Na opačnom konci rebríčka je napríklad taký Honduras, ktorý ho má vyrátaný až na 27. novembra. Niektoré ďalšie krajiny sú tiež vylúčené z dôvodu neúplných alebo nespoľahlivých údajov, pretože kvalita údajov sa v jednotlivých súboroch údajov OSN líši.

Prispieť k zlepšeniu môžeme všetci

„Dobrou správou je, že prírodu dokážeme obnovovať a zároveň môžeme meniť naše nároky na jej zdroje. Pomáha napríklad ochrana a obnova lesov a ďalších ekosystémov, prechod na obnoviteľné zdroje energie, obmedzenie plytvania potravinami či znižovanie závislosti od automobilovej dopravy,“ priblížila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann s tým, že ak by sa napríklad podarilo znížiť plytvanie potravinami o polovicu, dátum by sa posunul o 13 dní. O 13 dní by ho posunulo aj zníženie automobilovej dopravy o polovicu a jej nahradenie verejnou dopravou, bicyklovaním a chôdzou. Zdvojnásobenie životnosti oblečenia by znamenalo posun o päť dní a nahradenie polovice globálnej spotreby mäsa rastlinnými alternatívami o sedem dní.

K zlepšeniu situácie teda môže prispieť každý z nás počas každodenných rozhodnutí – napríklad aj snahou o zníženie spotreby energie a vody v domácnosti či vedomým nakupovaním.

„Dôležitým krokom k zlepšeniu je aj minimalizácia tvorby odpadu a správne triedenie. Dobre vytriedený odpad sa dá recyklovať a šetrí nielen naše peňaženky, ale aj primárne zdroje. Napríklad obaly od jedla netreba oplachovať vodou, stačí ich zbaviť zvyškov potravín, čím znížime spotrebu vody. Samozrejme, musíme si ako spotrebitelia už pri nákupoch uvedomiť, či danú vec naozaj potrebujeme. Ideálne je investovať radšej do kvalitnejších a trvácnejších výrobkov. A to, čo už nepotrebujeme, ale je ešte stále funkčné, posunúť niekomu, kto to využije,” vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia.