Júnová prognóza rezortu financií znížila očakávaný rast slovenského hospodárstva z 1 % len na 0,8 % HDP, čo sa v konečnom dôsledku negatívne odráža na štátnom rozpočte, hospodárení samospráv či zvyšovaní modernizačného dlhu. Informuje o tom správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o rozpočtovom hospodárení za 1. polrok 2026.

Ozdravenie verejných financií sa ani po treťom kole konsolidačných opatrení neprejavilo v lepšom hospodárskom raste, v znižovaní hrubého dlhu či udržateľných zmenách v sociálnom systéme a zdravotníctve. Pokles súkromných investícií na národnej úrovni, vojna na Ukrajine, pretrvávajúce napätie na Blízkom východe či neistoty na svetových trhoch sa negatívne premietajú do vývoja ekonomiky v európskom i slovenskom meradle.

Hrubý dlh verejnej správy môže na konci roka 2026 atakovať úroveň 63,7 %, čo zodpovedá 92 miliardám eur. 

„Ak sa pozrieme na prognózu, z ktorej vychádzal návrh tohtoročného rozpočtu, tak napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh šplhá k 90 miliardám. Pre zjednodušenie to znamená, že každý občan Slovenska, počnúc novorodencom a končiac seniorom, bude mať na pleciach už 16 700-eurový dlh. Každé euro dlhu štátu pritom ide na vrub občanov, pretože oni sa musia skladať na jeho splácanie,“ približuje Ľubomír Andrassy, predseda národných kontrolórov. Ten zároveň dodáva, že len v prvých šiestich mesiacoch roka smerovalo zo štátnej kasy na obsluhu dlhu viac ako 1,4 miliardy eur, čo je o 390 miliónov eur viac, ako to bolo v rovnakom období v roku 2025.

Konsolidačné opatrenia z ostatných troch rokov prispeli v tomto roku k zvýšeniu príjmov verejnej správy a medziročne, za prvých šesť mesiacov, vzrástli o 6,8 %. Ide pritom o vyšší výber DPH, do ktorého sa premietla silnejšia spotreba domácností a mierny nárast miezd.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vidí pri plnení rozpočtových cieľov riziká, ktoré súvisia okrem iného s nevyhodnocovaním účinnosti prijatých konsolidačných opatrení (napr. transakčná daň, vyššie zdaňovanie práce), so znížením spotrebiteľského dopytu, rastom cien energií či pohonných hmôt, ale tiež neriešením negatívneho demografického vývoja a pretrvávajúcim kritickým zadlžovaním v zdravotníctve.

Najväčšou záťažou pre rozpočet slovenskej verejnej správy sú výdavky na dôchodkový systém

Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkové dávky za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025 (cca 5,9 mld. eur) ide o nárast o 3,7 %. Na starobné či predčasné starobné dôchodky smerovalo bezmála 82 % všetkých zdrojov, druhou najväčšou položkou sú financie určené na vyplácanie invalidných dôchodkov. Okrem iného, aj na základe predchádzajúcich kritických zistení NKÚ, je možné označiť za pozitívny trend zníženie výdavkov na predčasné starobné dôchodky. Ide pritom o medziročný pokles až na úrovni 65 %. 

„Jedným z najväčších dlžníkov poisťovne sú štátne zdravotnícke zariadenia. Neplatenie odvodov za zamestnancov nemocníc sa stáva symbolom beztrestného a neudržateľného systému, pričom dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni presahuje pol miliardy eur. Na druhej strane, parlament v aktuálnom rozpočte vyčlenil bezmála 2,4 miliardy eur pre Sociálnu poisťovňu na krytie tohtoročného deficitu účtu dôchodkového poistenia,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov.

NKÚ pri pohľade na vývoj rozpočtového hospodárenia za prvý polrok 2026 upozorňuje parlament i kompetentné štátne inštitúcie, že záväzky v rezorte zdravotníctva dosiahli na začiatku roka úroveň 2,4 miliardy eur. Dlh trinástich verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa dostáva na úroveň 1,4 miliardy eur.

Úrad aktuálne identifikoval dve riziká. Jedno súvisí s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako nositeľ zodpovednosti nemá k dispozícii verifikované údaje za prvých šesť mesiacov roka, pretože menilo spôsob nahlasovania ekonomických údajov do centrálneho systému a objektívne dáta by malo mať k dispozícii koncom septembra. 

„Nielen prvé riziko, ale hlavne to druhé ukazuje na vážne rezervy vo finančnom riadení jednej z kľúčových verejných politík, kde ročne smeruje viac ako 10 miliárd eur od občanov. Ide o veľmi rizikové odstupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc súkromnej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na odkupovanie a kapitalizáciu pohľadávok,“ približuje riziká identifikované NKÚ predseda Ľ. Andrassy. Ten dodáva, že dnes je možné hovoriť už o niekoľkých stovkách miliónov eur, ktoré sa zo systému zdravotníctva dostali do rúk obchodníkov s pohľadávkami, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na zdravie pacientov. Z pohľadu národných kontrolórov ide o situáciu, ktorou sa má bezprostredne zaoberať nielen vedenie rezortu zdravotníctva či financií, ale aj samotná vláda, pretože ide o riziko úniku verejných zdrojov zo systému zdravotníctva.

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za 1. polrok 2026 je k dispozícii tu: https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava-o-vyvoji-rozpoctoveho-hospodarenia-sr-za-1-polrok-2026