Bleskové povodne dokážu v priebehu niekoľkých desiatok minút výrazne zmeniť situáciu v obci či v meste. Práve schopnosť včas zachytiť rastúce riziko a správne naň reagovať bola jednou z hlavných výziev medzinárodného projektu Prešovského samosprávneho kraja s názvom Flopres.

Po troch rokoch spolupráce slovenských a poľských partnerov dnes do praxe prináša dve kľúčové riešenia. Je to jednak varovný systém pred bleskovými povodňami a taktiež expertný systém zameraný na podporu rozhodovania pri adaptácii územia na klimatickú zmenu.

Medzinárodný projekt Flopres realizovaný Prešovským samosprávnym krajom v období  rokov 2023-2026 je vo finále. Prešovská župa sa v projekte spolu so slovenskými a poľskými partnermi zamerala na zvýšenie odolnosti regiónov voči intenzívnym dažďom a bleskovým povodniam.

V Prešovskom kraji vznikla vďaka iniciatíve rozsiahla sieť inteligentných senzorov, ktoré v pilotných povodiach Ladomírky, Šibskej vody a Malej Svinky prostredníctvom 176 inštalovaných senzorov priebežne sledujú vodné hladiny, zrážky, teplotu a pôdnu vlhkosť. Prinášajú tak reálne dáta pre predpovedanie a prevenciu bleskových povodní.

„Hlavným zámerom projektu Flopres bolo posilniť ochranu rizikových oblastí nášho kraja pred bleskovými povodňami. V pilotných povodiach Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva preto vznikol moderný systém riadenia povodňových rizík. Kľúčom k úspechu bola nielen koordinácia expertov a partnerov, ale aj prepojenie verejného, štátneho a súkromného sektora, ruka v ruke so zvyšovaním ekologického povedomia verejnosti. Vytvorené nástroje pomáhajú najmä pri plánovaní krajiny a tvorbe stratégií na prispôsobenie sa zmene klímy. Praktické využitie však nájdu aj všetci kľúčoví hráči v území – samosprávy, vodohospodári, správcovia lesov či poľnohospodári,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.

Kraj sa rozhodol projektom Flopres reagovať na čoraz výraznejšie sa prejavujúce extrémy počasia – od období sucha až po intenzívne zrážky a prívalové povodne. Priniesol nový spôsob, ako sa na tieto javy pripravovať, presnejšie ako spájať údaje z terénu, vedecké poznatky, moderné technológie a rozhodovanie samospráv. Na východnom Slovensku nainštaloval 38 snímačov vodnej hladiny a 138 ďalších meracích zariadení pre zber dát.

Monitoring však neprebieha iba na slovenskej strane hranice

V Malopoľskom vojvodstve v Poľsku bolo v troch pilotných povodiach nainštalovaných ďalších 92 IoT zariadení, ktoré monitorujú povodie potoka Roztoczanka v obci Gródek nad Dunajcem i povodia tokov Bibiczanka a Garliczka v obci Zielonki, pričom Bibiczanka pokračuje smerom do Krakova. Presnejšie sa v Poľsku osadilo  21 snímačov vodnej hladiny a 71 ďalších zariadení na meranie zrážok, teploty vzduchu a pôdnej vlhkosti. Spolu tak FLOPRES vytvoril cezhraničnú sieť 268 inteligentných meracích zariadení v šiestich pilotných povodiach na Slovensku a v Poľsku.

Jedným z najdôležitejších výsledkov projektu sa stal varovný systém FLOPRES, ktorý prepája dáta zo senzorov s meteorologickými predpoveďami a hydrologickým modelovaním. Vďaka tomu dokáže kombinovať informáciu o aktuálnom dianí v území, s údajmi o tom, čo sa tu môže stať v najbližších hodinách. Systém zobrazuje údaje v interaktívnej mape a ponúka možnosť sledovať merania aj modelované predpovede. Súčasná slovenská verzia zobrazuje pri jednotlivých senzoroch napríklad nameranú vodnú hladinu, jej trend, predpokladaný maximálny stav či predpokladaný prietok. Zároveň dokáže vizualizovať potenciálny rozsah zaplavenia a upozorniť na infraštruktúru, ktorá môže byť povodňou zasiahnutá.

Dôležitou vlastnosťou systému je, že si upozornenia vie nastaviť každý používateľ. Varovania teda nie sú určené iba samosprávam alebo odborným zložkám. Používateľ si môže nastaviť sledovanie územia a dostať upozornenie v prípade, že sa v danom mieste zvýši povodňové riziko. To otvára priestor na využívanie systému širokou verejnosťou. Rovnako je dôležité , že poskytuje čas navyše na rozhodnutie a reakciu. Samospráva tak môže aktivovať krízové postupy, informovať obyvateľov alebo zabezpečiť ohrozenú infraštruktúru skôr, než situácia dosiahne kritickú úroveň.

Druhým významným výsledkom projektu je expertný systém FLOPRES, ktorý sa pozerá do budúcnosti a podporuje rozhodovanie o tom, ako riziká v území dlhodobo znižovať. Ide pritom o webový GIS nástroj prepájajúci hydrologické modelovanie, priestorové dáta a ďalšie informácie potrebné pre plánovanie adaptačných opatrení. Umožňuje posudzovať riziká a zraniteľnosť územia a pracovať so scenármi, ktoré ukazujú, ako môžu zmeny v krajine ovplyvniť odtok vody a povodňové riziko. Súčasťou nástroja sú aj podklady pre plánovanie modrej a zelenej infraštruktúry a prírode blízkych riešení. Vďaka tomu sa tak tento systém stáva užitočným nástrojom pre samosprávy a odborníkov.

„Naším cieľom nebolo vytvoriť ďalší izolovaný technologický nástroj. Chceli sme vytvoriť riešenia, ktoré pomôžu ľuďom v území lepšie rozumieť povodňovému riziku a robiť informovanejšie rozhodnutia. FLOPRES ukazuje, že moderné technológie, dáta a spolupráca môžu významne prispieť k odolnosti regiónu voči dôsledkom klimatických zmien,“ uviedol hlavný partner projektu Dušan Kočický zo spoločnosti Esprit.

Projekt Flopres zároveň potvrdil význam cezhraničnej spolupráce. Na slovenskej aj poľskej strane boli do projektu zapojené samosprávy a odborné organizácie, pričom vývoj nástrojov vychádzal aj z komunikácie s ľuďmi, ktorí sa s povodňovým rizikom stretávajú priamo v území. V Prešovskom kraji sa tak do prieskumu zameraného na problematiku povodní a adaptačné potreby zapojilo 295 zo 665 oslovených obcí. Projekt je síce zavŕšený, ambíciou PSK je dostať vytvorené nástroje čo najviac do praktického využívania medzi samosprávy, odborníkov,  krízový manažment aj verejnosť.

Projekt FLOPRES bol realizovaný v rámci programu LIFE s finančnou podporou Európskej únie. Na projekte spolupracovali slovenskí a poľskí partneri – spoločnosti ESPRIT, GOSPACE LABS, METEO, Malopoľská rozvojová agentúra z Poľska a Prešovský samosprávny kraj. Z celkového rozpočtu projektu 3,2 milióna eur predstavovala alokácia pre PSK 346-tisíc eur.