Káva je neodmysliteľnou súčasťou bežných dní mnohých ľudí a dnes (1. októbra) oslavuje svoj medzinárodný deň. Doprajeme si ju doma, v práci či v obľúbenej kaviarni. Podľa posledných dostupných údajov skonzumuje priemerný obyvateľ Slovenska 3,3 kg kávy ročne.

Zďaleka sa ale nepribližujeme svetovým rekordérom z Fínska, Nórska, Dánska či Švédska. Netreba však zabúdať na to, že aj pri pití kávy vzniká odpad, či už zo samotnej kávy alebo z obalov, do ktorých je káva balená. OZV ENVI - PAK pravidelne vzdeláva ľudí, ako triediť jednotlivé obaly – tie z kávy nevynímajúc.

Podľa posledných údajov sme na Slovensku v roku 2023 skonzumovali v priemere 3,3 kilogramu kávy na osobu, čo bolo o 22 % viac ako v roku 2022. Čím je jasné, že spotreba kávy nerastie len vo svete, ale aj u nás. Káva je navyše po rope druhou najobchodovanejšou legálnou komoditou na svete. Zamestnáva viac ako 100 miliónov ľudí na celom svete.

Obaly na kávu môžu byť rôzne

Rovnako, ako pri ostatných potravinách či nápojoch, tak aj pri konzumácii kávy vzniká odpad – či už zo samotných zvyškov kávy alebo obalov, do ktorých je káva balená a je treba ich správne vytriediť, aby mohli byť zrecyklované.

„Obaly, ktoré skončia v čiernych kontajneroch na zmesový odpad, sú odsúdené na skládku alebo putujú – v prípade Košíc a Bratislavy, do spaľovne. Preto je naozaj dôležité vytriediť všetko, čo sa vytriediť dá – obaly z kávy nevynímajúc,“ apeluje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

Pred vytriedením obalov od kávy je dôležité vedieť, z akých materiálov sú tieto obaly vyrobené. Môžu byť rôzne – od plastu cez kov/hliník, kompozitné obaly až po sklo alebo papier. Najčastejšie to však býva kombinácia viacerých materiálov. Aj pri týchto obaloch platí, že čo sa dá od seba oddeliť, treba oddeliť – napríklad vrchnák a hliníkové viečko pri káve, ktorá je zabalená v skle.

„Hoci sa pri niektorých kávach môže na prvý pohľad zdať, že je obal vyrobený len z jedného materiálu, dokonca takého, ktorý pripomína papier, pri obaloch od kávy je to veľakrát náročnejšie. Prevažne sú zložené z viacerých materiálov. Spotrebiteľom preto odporúčame, aby si pred vytriedením takýchto obalov pozorne pozreli recyklačné symboly, ktoré sú uvedené na obale, a pri triedení sa riadili primárne nimi,“ povedala Kretter s tým, že aj samotná kávová usadenina z mletej kávy nemá končiť v čiernom kontajneri. „Tejto usadenine sa určite potešia rôzne druhy rastlín, ktoré obľubujú kyslú pôdu, alebo pokojne môže skončiť v komposte či bioodpade,“ doplnila.

Od zákazov k najväčším kávičkárom

Podľa legendy kávu objavil etiópsky pastier Kaldi v 9. storočí. Všimol si, že jeho kozy sú po zjedení červených bobúľ z určitého kríka nezvyčajne energické a v noci nespia. Dodnes patrí káva medzi najobľúbenejšie nápoje na svete a denne vypije kávu celosvetovo až miliarda ľudí.

Najväčším producentom kávy sú Brazília a Vietnam, avšak so spotrebou to tam už na prvé miesta nie je. Čo sa však týka spotreby kávy, tak za prvenstvom musíme ísť na sever Európy. Najviac kávy vypijú ľudia vo Fínsku, kde priemerná ročná spotreba je približne 12 kg na obyvateľa. Nasleduje Nórsko, Island, Dánsko a Švédsko. Pričom napríklad v poslednom spomínanom Švédsku bola káva zakázaná, dokonca v roku 1746 kráľ Gustáv III. zakázal aj šálky a kanvice na kávu.

Zaujímame sa nielen o pôvod, ale aj o balenie

Navyše, kým ešte pred pár rokmi boli našimi najobľúbenejšími kávami „turek“ či instantná káva, dnes je pre mnohých príprava kávy doslova koníčkom aj životným štýlom. 

„Ľudia sa začínajú zaujímať nielen o pôvod kávy a proces jej praženia, ale čoraz viac aj o to, či pochádza z férového obchodu a či pri nej nedochádza k porušovaniu ľudských práv. Nás osobne teší aj fakt, že si ľudia čoraz viac uvedomujú aj to, v akom obale si domov kávu prinesú a zaujíma ich aj to, ako majú ten obal správne vytriediť,“ povedala na záver Katarína Kretter.